Pred cestou do Južnej Ameriky som zo všetkých strán počúvala, ako ma tam zavraždia, znásilnia alebo unesú a domov sa už nevrátim. Priznávam, mala som obavy, ale iba do momentu, kým som si nezačala zisťovať informácie o destinácii, kam som na neurčitý čas smerovala. Moja verzia Uruguaja mala aj napriek množstvu prečítaných sprievodcov pramálo spoločné s realitou. Čítajte prečo.
Po takmer 3 mesiacoch nomádenia v hlavnom meste Uruguaja Montevideu môžem povedať, že prekvapil vo veľa veciach a v porovnaní s Kolumbiou, kde som práve teraz, môžem potvrdiť, že je to jednorožec medzi krajinami Latinskej Ameriky.
1. Turistické topánky v Uruguaji zapadajú prachom
Južná Amerika vzbuduje dojem nekončiacej džungle okolo Amazonky, vysoké Andy a ľadovce. Omyl. Keď som hľadala nejaké turistické trasy, zistila som, že najvyšší vrch krajiny Cerro Catedral má 514 metrov nad morom.
Okrem rovinatého charakteru krajiny má Uruguaj klímu veľmi podobnú tej európskej. Predstava trópov je na míle vzdialená realite a počasie sa veľmi podobalo letu v Španielsku. Trópy symbolizovalo iba nekonečné množstvo komárov, ktoré som nezažila ani v dažďovom pralese na Borneu.
2. Kvalitný steak je lacnejší než tabuľka čokolády Milka
Ceny v Uruguaji by si zaslúžili samostatnú kapitolu, no doteraz si pamätám, ako som počas jedného z prvých nákupov kráčala domov s prvotriednymi hovädzími steakmi, za ktoré som zaplatila 90 pesos (cca 2,50 €) a so smutnými očami kývala čokoláde v regáli za dvojnásobok.
Má to však logické vysvetlenie. V Uruguaji totiž na každého obyvateľa pripadajú 4 kusy dobytka. Celkovo sa v krajine chová asi 12 miliónov kusov dobytka.
3. Ako rozponáte turistu v Uruguaji? Nemá pod pazuchou termosku
Samozrejme, trochu preháňam, ale ľudia s termoskami boli asi prvý kultúrny šok po príchode. S termoskou pod pazuchou si nesú aj hrnček s divnou slamkou v ňom. Alebo sedia na ulici, hrnček si podávajú a popíjajú.
Z detských čias mám napozeraných niekoľko telenoviel, takže som si spomenula, že to musí byť maté. Z internetu sa dozvedám, že Yerba Maté je v Uruguaji nápoj, pri ktorom sa stretávajú ľudia. Okrem toho, Yerba Maté je skvelý nakopávač a musím povedať, že som po ňom bola plná energie.
V reštauráciách som však maté nenašla, údajne je to preto, lebo turisti ho považujú za príliš horké. Aj keď tomu nechápem, pretože väčšinu turistov tvoria Argentínčania a Brazílčania, kde sa Yerba Maté bežne pije 🙂
Keď sme sa pokúsili pripraviť maté prvýkrát, zistili sme, že to nebude také jednoduché. Celá príprava má presný návod, ktorý treba dodržať, aby sa lístky maté nepoškodili a nápoj mal správnu chuť. Myslím, že obstojne sme to zvládli asi po 3 dňoch a 250 gramoch zničeného maté 🙂
4. Život v Montevideu pred 9:00 ráno neexistuje
Z Európy som bola zvyknutá chodiť do coworkingu okolo 8:00 ráno. Keď som vyšla z bytu v rovnakom čase v Montevideu, cítila som sa ako v sobotu ráno – na ulici boli iba smetiari a vodiči zásobovacích áut. Zohnať kávu pred 10:00? Priam nemožné.
Myslela som si, že je to jednoducho latinskoamerický životný štýl, ale v tu v Kolumbii začína pohyb ľudí okolo 6:00 ráno a keď kráčam o 8:00 do coworkingu, ľudia už stoja v zápchach. Dokonca aj v Buenos Aires nebol problém kúpiť si ráno aspoň kávu a raňajky. Neviem, ako je to v iných krajinách, preto ak ste boli, dajte mi vedieť, rada sa poučím 🙂
5. Milovníci piva by sa potešili, v Uruguaji sú najbežnejšie litrové fľaše piva
Klasické 0,5 litrové fľaše, aké máme na Slovensku, sa predávajú minimálne. V reštauráciach tiež nemáte veľmi na výber a keď si objednáte pivo, automaticky vám prinesú litrovú fľašu.
6. Uruguaj ako prvá krajina sveta zlegalizovala marihuanu
Osobne konzument nie som, zaujalo ma skôr z pohľadu vyspelosti krajiny. S marihuanou to však nie je také jednoduché, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Domáci si ju síce môžu kúpiť aj v lekárni, to však neplatí pre turistov. Tí sa musia spoliehať na dílerov, ktorí pobehujú po uliciach a oslovujú ľudí. Smutné je, že často sú to deti.
7. V Montevideu som zažila najdivnejšie silvestrovské tradície
Posledný deň v roku sa okolie trhu pri prístave v Montevideu zmení na jedno veľké bojisko. Obchody postavia pred vchod balenia jablčného octu za akciové ceny a ľudia sa ako šialení ním oblievajú a tancujú.
Ak sa vám náhodou neujde šplech octu do tváre, je možné, že vám na hlave pristane vedro vody. Druhá tradícia je totiž oblievanie vodou na pešej ulici Sarandí, kde sme bývali a mali túto srandu z prvého radu. Ľudia sú nastražení v okne s vedrom vody a keď chodci prechádzajú príliš blízko, vodu na nich z okna vylejú. Všetci sa na tom, samozrejme, zabávajú, ale neviem, či by mi bolo do smiechu, keby mám totálne morká pobehovať po meste.
8. Pasívny príjem z platenia kartou v reštauráciách
Uruguaj dopláca na množstvo turistov kvôli svojím susedom Argentíne a Brazílii. Ministerstvo turizmu preto intenzívne pracuje na tom, aby do krajiny prilákalo čo najviac turistov. Dokonca si pripravilo aj zaujímavé benefity.
Najskôr som nechápala, prečo platím menej ako je môj účet, no potom som zistila, že pri platbe kartou v reštaurácii sa mi vráti hodnota DPH. Rovnako sa nám vrátila suma DPH z prenájmu auta. Škoda, že benefity platia len do apríla 2018.
9. Z bankomatu si vyberiete uruguajské pesos aj americké doláre
Uruguaj je stále do veľkej miery ovplyvňovaný ekonomickou situáciou v susednej Argentíne. Finančná kríza v roku 2002 zasiahla krajinu vo veľkej sile práve kvôli situácii v Argentíne. Ľudia vybrali z finančných inštitúcii 33% depozít počas prvých 6 mesiacov a uruguajské peso stratilo na svojej hodnote. Kvôli nestabilite meny sa začali ceny najdrahších vecí (napr. nehnuteľnosti, autá) uvádzať v amerických dolároch ako uchovávateľ hodnôt.
Argentínčania využívajú blízkosť Uruguaja a v húfoch chodia do bankomatov vyberať doláre. Maximálna čiastka na jeden výber je 300 $.
10. Uruguaj má najnižší index korupcie v celej Latinskej Amerike
Keď si pozriete túto mapu, zistíte, že dokonca aj na Slovensku je tento index vyšší. Uruguaj je výnimkou vo svojom regióne, ľudia si nevedia vynachváliť kvalitu života, bezpečnosť, transparentnosť a prosperitu svojej krajiny.
11. Krajina mala najchudobnejšieho prezidenta sveta
Keď som si začala zisťovať informácie o Uruguaji, toto bola asi prvá pikoška, ktorá sa ku mne dostala. Prezident José “Pepe” Mujica počas svojho funkčného obdobia v rokoch 2010 – 2015 odovzdával 90% svojho príjmu na dobročinné účely. Dokonca odmietol využívanie prezidentského paláca a ostal žiť na svojej farme kúsok za Montevideom.
Prezident Mujica bol dokonca nominovaný na Nobelovú cenu za mier a v krajine je mimoriadne obľúbený pre svoje vystupovanie a progresívne myšlienky. Počas trvania jeho funkčného obdobia v Uruguaji uzákonili možnosť uzatvárať manželstvá ľudí rovnakého pohlavia a ako prvá krajina sveta Uruguaj zlegalizoval pestovanie, držanie a konzumáciu marihuany.
