Nechala som sa zatvoriť na 72 hodín do tmy. Aké to bolo?

7:45, pondelok ráno.

Ešte to nie je ani 24 hodín, čo som opustila chatku a vyšla z tmy na svetlo.

Otváram poznámkový blok, kde mám zápisky z posledného víkendu. Sú kostrbaté a veľa vnemov mám ešte čerstvo uložených v pamäti. Preto niet lepšie načasovanie než všetko zo seba dostať ešte skôr, kým ma pohltí vlna úloh z to-do zoznamu.

O čom pobyt v tme je?

Nie, do tmy sa nezatvárajú šialenci, ktorí nemajú nič lepšie na práci. Juraj Nedorost, u ktorého sme pobyt zažili, hovorí popisuje pobyt v tme takto: “Metóda je založená na senzorickej deprivácii a slúži predovšetkým k vlastnému sebapoznaniu či zahĺbeniu sa do svojho vnútra. Po chvíli strácate pojem o čase, doslova pre vás čas prestane existovať. V niektorých kultúrach ľudia podstupovali niekoľko mesačný, niekedy až ročný pobyt v tme.”

Pobyty v tme nevyhľadávajú len spirituálne založení ľudia, práve naopak. Často si do tmy prídu riešiť problémy manažéri, vystresovaní ľudia, páry či dokonca aj takí, ktorí nemajú absolútne žiadne očakávania a chcú len skúsiť niečo nové.

Za noc zaplatíte 40 – 50 eur, aktuálne som na Slovensku našla tieto lokality:

• Ovocná biofarma Riečky – Modrý Kameň
• Lazy Zaježová
• Slamený domček v Bielych Karpatoch
• Chatka vo Veľkej Mani
• Chatka Podkova v Zázrivej Bielej

Jedlo sme dostali na celý deň – 1,5-litrová fľaša smoothie a šalát. Po celý čas sme mali k dispozícii voda v bandaske. To, ako budete tráviť čas je len na vás.

Ako som sa pripravovala?

Keď sme si v máji termín rezervovali, prišlo mi to celé ako veľká zábava. Hahaha, 4 dni v tme, to bude sranda, veď vyskúšam. Žiadnu špeciálnu prípravu som neabsolvovala. Pozrela som si video od Marty Rajkovej, ktorá pobyt absolvovala v inej lokalite.

Aj keď bola tma vždy môj strašiak, možno som to až tak neprežívala, pretože som pobyt neabsolvovala sama. Na druhej strane, tiež som nevedela, ako to dopadne, keď budeme dvaja zavretí v maličkej izbe.

Keďže som vedela, že ma čaká ľahká strava, posledný deň pred odchodom som už nejedla nič ťažké – väčšinou to bola len zelenina a šťava z pomaranča.

Na pobyt netreba nič špeciálne, stačí pohodlné oblečenie, uterák, hygienické potreby a zápisník. Ak hráte na hudobný nástroj, môžete si ho vziať na skrátenie dlhej chvíle, ale to závisí od dĺžky pobytu.

Priebeh pobytu v tme

Na ovocnú farmu Modrý Kameň sme dorazili okolo 17:00, obzreli sme si izbu. V chatke boli 2 postele, tuli vak, malý stolík, papiere na kreslenie, podložka na cvičenie a aj nejaké hudobné nástroje, keby sme sa nudili. Juraj nám vysvetlil, čo ako funguje, prezliekli sme sa, zatvoril dvere a nastala tma.

Prvé minúty boli zvláštne. Stále sa mi pred očami mihali biele tiene, asi ako keď sa pozriete do prudkého slnka a zatvoríte oči. Pri prvom pokuse ísť na toaletu som šla štvornožky po zemi, pretože som nevedela odhadnúť vzdialenosti. Cítila som hlad, ale mala som pocit, že ako sa upokojovalo moje telo, postupne zmizol aj hlad.

Čas do prvého jedla ubehol pomerne rýchlo, pretože sme väčšinu prespali. Musím priznať, že to bol spánok, aký som ešte asi nikdy nezažila. S otvorenými očami vidíte to isté ako so zatvorenými. Žiadne obrysy, iba tma.

V Bratislave mám veľké problémy so spánkom, najmä teraz v lete, keď svitá veľmi skoro. Na mojom tele to muselo zanechať veľmi silné stopy, keďže spánok v tme bol neovládateľný a nevedela som pocit ospalosti zastaviť. Spomenula som si naň dnes o 4:50 ráno, keď som sa zobudila a opäť nemohla spať.

Občas mávam živé sny, no v tme som mala ešte intenzívnejší pocit, akoby som bola súčasťou deja, rozprávala, rozmýšľala a reálne konala. Všetky moje sny však boli nepríjemné, vrátila som sa v nich dokonca aj na Bali, kde už 2 roky nebývam, no v sne som si spomenula na vône či plynulú konverzáciu v indonézštine.

Pojem o čase sa stratil po prvom zaspatí a odvtedy sme už len hádali, koľko asi môže byť hodín. V chatke totiž bolo ticho, ktoré sa dalo krájať a zvonku nebolo počuť žiadne zvuky.

Tma sa zliala s tichom, ráno aj večer prestali existovať. Bolo iba tu a teraz. 

Dovtedy som takúto izoláciu od sveta ešte nezažila, pretože aj v prírode je pri úplnej tme počuť minimálne cvrčky alebo vtáky.

Tma odstavila jeden zmysel, aby posilnila ďalšie. Všetky bežné veci, ktoré denne robíme trvali dlhšie. Prezliekanie, sprchovanie, umývanie zubov (dať zubnú pasu na kefku bolo asi najvtipnejšie – len si to skúste so zatvorenými očami), jedenie, pitie. Každým ďalším pokusom niečo v tme urobiť som získavala väčšiu istotu. Zrazu som si vedela predstaviť, ako izba vyzerá a celkom rýchlo prejsť na toaletu. Druhá sprcha už nebola taká nemotorná, naučila som sa nabrať vodu do pohára a jesť z taniera tak, aby mi šalát neskončil na kolenách a dokonca aj na písanie som si našla systém. Rovnako intenzívnejšie som vnímala chute – ingrediencie v smoothie aj v šaláte.

Snažila som sa zrakom zachytiť aspoň nejaké obrysy, no aj keď som veľmi chcela vidieť, nešlo to. Približovala som si v tme pred očami ruku, no nebolo vidno ani len jej tieň.

Čo mi pobyt v tme dal?

Juraj vravel, že do tmy by človek mal ísť, ak ho trápi konkrétny problém, no pre plnohodnotný efekt tmy treba ostať minimálne 8 dní. Mňa trápili pracovné otázky. Tma ma prinútila o nich porozmýšľať a aj keď ešte definitívnu odpoveď nemám, minimálne krátkodobý plán som si v hlave vytvorila. Navodila vo mne pokoj a aj keď som sa tmy vždy bála, uvedomila som si, že je to úplne bežná vec ako svetlo. To, čo mi spôsobovalo od detstva strach sa stalo prístavom bezpečia a pokoja.

Neskutočne som sa vyspala, vypla hlavu od všetkých termínov, úloh, od ľudí, sociálnych sietí a dúfam, že mi tieto dobité baterky vydržia čo najdlhšie.

Bola som zvedavá, ako sa bude správať moje telo, keď zrazu nebudem mať od rána do večera naplánovaných XY aktivít, keď jediné jedlo bude iba smoothie a šalát. Celý čas ubehol prekvapivo rýchlo, bez hladu a nudy, ale tá sa vraj dostaví až po dlhšom pobyte. Nerobila som nič, na čo treba veľa energie, jedla bolo viac než dosť. 

Skúšali sme hádať, koľko je asi hodín a zhodli sme sa, že môže byť tak sobota ráno, keď zrazu klope Juraj s jedlom a oznámi nám, že je sobota 20:00. Stále nechápem, kde zmizla celá sobota. 🙂

Vážim si, že mám zrak a že môžem vnímať krásy sveta vo všetkých farbách a vizuálnych prevedeniach, ktoré nám ponúka. Viem, že strata zraku je niečo, na čo sa neviete pripraviť, no už viem, že ľudia, ktorí zrak nemajú si časom na to zvyknú a žijú úplne bežný život, ktorý vnímajú ďalšími zmyslami.

Zaujímavé bolo aj vychádzanie z tmy. Oči ma pálili, a to do chatky vstúpilo svetlo iba cez záves. Okamžite som si musela dať slnečné okuliare. Vo svetle sa mi aj mierne točila hlava.

Ak nad pobytom v tme uvažujete, choďte do toho a najlepšie čo najskôr, pretože termíny sa rýchlo míňajú. Je to intenzívny zážitok, ktorý vás určite ovplyvní.