Rok 2018 bol rokom návratu na Slovensko a zvykania si, že mi opäť každý naokolo rozumie. Rok 2019 by som nazvala rovnako rokom návratu, ale k sebe samej. 

Cestovanie

Cestovanie tvorí veľkú časť môjho života, preto opäť nesmie v zhrnutí chýbať. V cieľoch na rok 2019 som mala cestovanie do Kanady, no aj keď som tam nakoniec nešla, podarilo sa mi navštíviť zaujímavé krajiny, no hlavne intenzívne cestovať po našom krásnom Slovensku. 

Vysoké Tatry

Pred písaním zhrnutia som si cesty rozpísala na papier a ostala som prekvapená, keď miesta pribúdali a zoznam stále nebol kompletný. 

  • Prvé januárové dni som strávila v Macedónsku, kde mi, paradoxne, v 5* hoteli upratovačka ukradla z nočného stolíka peniaze. 
  • Nasledovala pracovná cesta do Trieste a neočakávane aj na karneval do Benátok, kde som sa pridala k nemeckej skupine novinárov ako jediná nemecky nehovoriaca osoba.
  • Slovinsko sa začína nebezpečne doťahovať na moju najobľúbenejšiu európsku krajinu Portugalsko. Okrem marcového road tripu som sa do Slovinska vrátila aj v lete. 

slovinsko

  • V máji sme si vymysleli výlet do Valencie, ktorá je oveľa príjemnejšia, keď vonku nie je 42 stupňov. 
  • Výstup na Etnu na Sicílii nám prekazil 2 dni pred cestou jej výbuch, no aj tak sme pobehali aspoň pár miest, oškreli pri výjazde z parkovacieho domu požičanú Daciu Sandero, ktorá bola v technickom stave blížiacom sa k hodnote pokuty za škrabance. 
  • Na začiatku leta sa mi konečne podarilo zažiť chorvátske more a medzi kamarátmi vymazať status tej divnej, čo ešte nebola v Chorvátsku pri mori. 
  • Tí, čo ste ako deti cestovali s rodičmi k moru a museli vydržať niekoľkohodinové čakanie na hraničných priechodoch sa asi len usmejete. Nepočítam 3 hodiny čakania na maďarsko – srbskej hranici. No cestovať autobusom z Ukrajiny a čakať 7 hodín na hraničnom priechode s opečiatkovaným pasom na území nikoho bez toalety je iné kafe. Ale Užhorod si aj tak choďte pozrieť. 
  • Narodeninová tradícia ostala opäť neporušená, tentokrát som oslavovala v Zakopanom. 
  • Behanie ma zaviedlo do Sofie, ktorá veľmi príjemne prekvapila zeleňou, krásnymi chrámami a peknými podnikmi. 
  • Ďalšia pracovná cesta ma zaviedla na týždeň do Jordánska. O tom, ako ma dostala Petra som sa už rozpisovala kade tade po sociálnych sieťach, no odporúčam článok, ktorý som napísala pre SME
  • Neplánovane sa mi podarilo stráviť pár dní v Budapešti, kde som si zabehla na obľúbenom Margit Sziget a opäť pripomenula, že aj keď majú Maďari desiatky termálnych prameňov, svetovo známe kúpele, aj tak dovolia ľuďom chodiť do sauny v plavkách, čo je vrchol nechutnosti a nehygienickosti. 

Prekvapivo, uvedomila som si, že aj napriek mnohým cestám do zahraničia, tú svoju poznám žalostne málo. Síce neplánovane, ale za rok 2019 sa mi aspoň sčasti podarilo dobehnúť resty. 

Začalo to hneď po novom roku. Poslušnej Miške priniesol Ježiško lyžiarsku výbavu, takže už nebolo cesty späť a začala som sa učiť lyžovať. Doposiaľ som stála na lyžiach 4x a medzi 6-ročnými deťmi som suverénne najrýchlejšia. 

Po lyžovačke dobre padli prechádzky na čerstvom vzduchu a turistické topánky som si začala obúvať čoraz častejšie: 

  • po 4 rokoch som si zopakovala výstup na Veľký Choč, 
  • vyliezla na Babiu horu, kde nebolo vidno nič okrem hraničných kolíkov, 

Babia hora

  • Poludnica preverila moju kondičku, pretože počas posledného kilometra naberiete stúpanie 400 metrov, 
  • dali sme si 25-kilometrový okruh cez Kojšovskú hoľu, 
  • prešli sme Súľovské skaly,
  • niekoľkokrát som sa vrátila do Tatier,

Cesta na Hrebienok

  • Jánošíkové diery nám prekazili nebezpečné letné búrky, takže z plánovaného veľkého okruhu bola len prechádzka menším, 
  • deň predtým sme stihli Chleb a Veľký Kriváň, kde v priebehu 10 minút všetkých vyhnala preč silná búrka,
  • vrchy Vysoká a Záruby majú nádherné výhľady a z Bratislavy netreba chodiť vôbec ďaleko, 
  • zamilovala som sa do Banskej Štiavnice, odkiaľ je to kúsok na Sitno, ktoré by vôbec nebolo tak náročné, keby deň predtým nebicyklujem 30 kilometrov s 10 kg batohom na chrbte. 

Apropo, bicyklovanie. Slovenské železnice ponúkajú už niekoľko rokov počas leta zvýhodnené ceny cestovných lístkov. Vlakom cestujem veľmi rada, takže mi napadla super myšlienka. (Teraz si predstavte žiarovku, ktorú pri skvelých nápadoch kreslili v komiksoch) Pôjdeme s bicyklami na týždeň cestovať po Slovensku. 

Obyčajné cestovanie vlakom bolo pre mňa väčšie vystúpenie z komfortnej zóny, než Ázia a Južná Amerika dokopy. Zn.: slovenské železnice. 

Posledný úsek z Margecian do Kojšova je síce iba 10 km, no zastihla nás taká búrka, že som sa reálne bála, kedy do mňa udrie blesk. Pre dramatickosť zápletky ešte dodám, že mi v zákrute spadla reťaz a opravovala som si ju v žľabe vedľa cesty, zatiaľ čo ma každé okoloidúce auto ošpliechalo vodou. cyklotrip

Práca

V roku 2019 som mala veľký cieľ pretransformovať sa z freelancera na firmu, do čoho som sa nakoniec vôbec nepustila.

Celý rok sa so mnou ťahalo veľa otázok, necítila som taký drive ako predtým. Miestami som mala pocit, že mi vyhovuje sa v tom bahne negativity máčať a opúšťať sa. Hlavná dilema bola firma, ktorá by bola logický výsledok a krok dopredu od vtedajšieho spôsobu fungovania. 

Bohužiaľ, musím priznať, že udalosti, ktoré sa diali v súkromnom živote tiež do veľkej miery ovplyvnili pohodu a motiváciu do práce. 

Júnový pobyt v tme mi priniesol nové svetlo do rozhodovania a pomohol mi zmieriť sa z myšlienkou, že firma ešte musí počkať. Okrem toho, uvedomila som si, že niektoré projekty mi už neprinášajú takú radosť a necítim svoj prínos. Preto som radšej spolupráce ukončila.

Prvýkrát za 4,5 roka na voľnej nohe som zažila pomalšie pracovné leto, oddýchla si a hneď v septembri sa objavili ponuky na nové spolupráce. 

textovanie webu affial
Textovanie webu v praxi

Na dvoch projektoch som spolupracovala s agentúrou Art4web z mojich rodných Bojníc. Chalani robia premakané webstránky pre klientov nielen zo Slovenska, ale aj USA, Kanady, Austrálie alebo Číny. 

Môj dlhoročný klient dovolenka.sme.sk ma v marci poslal na krst lode spoločnosti Costa, ktorej plavby má v ponuke, takže z copywriterky sa stala novinárka a pripravila som z cesty túto reportáž

V novembri som si zasa skúsila, aké je to byť vedúci zájazdu počas poznávačky v Jordánsku. Prekladať z angličtiny, pripravovať si materiál na články a zároveň koordinovať 22 ľudí, lokálneho sprievodcu, riešiť problémy s ubytovaním aj jedlom značne upravilo moje predstavy o práci turistických sprievodcov. Klobúk dolu pred vami. 

jordánsko wadi rum
Púšť Wadi Rum v Jordánsku

Pre klienta Kombo.sk som pripravila niekoľko zaujímavých článkov, ktoré majú cez 10 000 prečítaní. Napríklad, do článku o zoznamkách na Slovensku som zapojila kamarátky, ktoré sa podelili o svoje skúsenosti. Rovnako je super aj tento prehľad diaľničných známok v európskych krajinách. Alebo článok o hodinových manželoch, ku ktorému sme pripravili takúto infografiku

S Agentúrou Jaspis sme oslávili 20 rokov na trhu a vydali niekoľko článkov, ktoré pomáhajú účtovníkom aj podnikateľom. Napríklad tento o zdravotných a sociálnych odvodoch sa nám krásne zobrazuje vo vyhľadávaní a prináša na web tisícky ľudí. 

Niekoľko míľnikov, ktoré výrazne ovplyvnili rok 2019

Viac času offline

Na začiatku roka som si vypočula novú knihu Cala Newporta Digitálny minimalizmus a zamyslela som sa nad tým, koľko času trávim s telefónom v ruke. Viem, stále to nie je ideálne, keďže mám online prácu, ale urobila som určité opatrenia: 

  • Vypla som si na telefóne notifikácie na správy, emaily, komentáre a iných žrútov pozornosti. 
  • Odinštalovala som si z telefónu Facebook aplikáciu, mám iba Facebook Pages, keď potrebujem riešiť niečo pre klientov. 
  • Na Instagrame mám nastavený denný limit 1 hodinu. 
  • Zvykla som si mať cez týždeň aspoň na 1 deň bez sociálnych sietí, ideálne s úplne vypnutým telefónom. Počas leta sa mi podarilo byť offline aj celý víkend. Rovnako som strávila offline celú Veľkú noc. 

devín

Tá bolesť za to stála 

Predstavte si to. 

Život vám prihrá do cesty človeka, s ktorým máte od začiatku pocit, že je to presne posledný kus imaginárnej skladačky, ktorý dovtedy chýbal. Cestujete po celom svete, pracujete spolu, podporujete sa, kamaráti nechápu, ako to, že sa vôbec nehádate, rodina sa teší z vášho šťastia. Keď nie ste spolu, jednoducho to nie je ono. 

Vediete spolu dlhé rozhovory o všetkom a máte pocit, že nikto vám nerozumie lepšie. Rozhovory o všetkom, okrem o vás dvoch. Nosíte si všetky trápenia a problémy v sebe a riešite ich všade inde, len nie spolu. 

Zažívala som momenty neopísateľného šťastia, ale aj chvíle, kedy som nespoznávala samú seba. Moje hodnoty dostali riadne cez hubu. 

View this post on Instagram

Happiness @johandeckmann #johandeckmann

A post shared by Johan Deckmann (@johandeckmann) on

Požičiam si od Michelle Losekoot: “Učím sa. Že cítiť bolesť je dobré. Že strach je kompas. Že na smútok sa neumiera.” 

Bála som sa, že nebudem vedieť fungovať sama so sebou. Že tá úzkosť nepominie a bude mi ovplyvňovať bežné fungovanie. Aj toho, že ostanem na ocot, nebudeme si klamať.

Zistila som, že jediné čo pomáha je vydržať. Aj tá najväčšia bolesť bude o pár týždňov znesiteľnejšia, stačí len vydržať. Napriek tejto lekcii, za ktorú Peťovi ďakujem, stále má v mojom živote dôležité miesto. 

Kým tento moment nastane, treba mať okolo seba trpezlivých kamarátov, ktorí sú ochotní tráviť s vami čas, aj keď budú počúvať dookola to isté. 🙂

Vybehala som si – 6 kg

Behám nepravidelne od roku 2013. (Teraz by nasledovalo pár vyhovoriek, prečo nejde udržať si pravidelnú bežeckú rutinu, no poďme radšej ďalej.) 

Začalo to motivačnou stávkou na konci augusta. Dali sme si s Peťom výzvu zabehnúť za september 100 km a kto to nesplní, platí 100 eur. V appke Nike Running Club sme si vytvorili tabuľku, ktorá ukazovala, koľko sme zabehli a kto zaostáva. Zabehli sme to obaja a ja som si zvykla na pravidelný beh 3 – 4-krát do týždňa. 

Už sa mi párkrát podarilo prepísknuť to a skončiť s ukrutnými bolesti kolena, takže pomaličky som som pridávala kilometre aj rýchlosť. Zabehla som ti prvých 10 km pod hodinu a v októbri prvý polmaratón, za ktorým som cestovala do Sofie. 

Na konci októbra som sa po dlhej dobe postavila na váhu a ukázala 63,5 kg. Od leta sa mi podarilo bez akejkoľvek úpravy stravy zhodiť 6 kíl, ktoré boli na mne nalepené ešte z minulej zimy. 

Splnila som ciele z roka 2019? 

  • transformácia z freelancera na agentúru – NIE, ešte je čas 🙂
  • zúčastniť sa aspoň 1 konferencie o contente – iba SEO konferencia 
  • zabehnúť konečne tých 300 km – ÁNO
  • jesť menej mäsa (max. 2x týždenne) – ÁNO, mäso nejem často
  • navštíviť Kanadu – NIE
  • produktívna práca v colivingu (vyzerá to na Mokrin House v Srbsku, po ktorom pokukávam už od minulého leta) – NIE, ale za to v coworkingu bolo tej práce veľa

Ciele na rok 2020

Nie sú to všetky ciele, niektoré si nechávam pre seba. 

  • prechod na s.r.o. a všetko, čo s tým súvisí, aj keď nebudem fungovať ako agentúra
  • uverejním rozpísané články, ktoré už pol roka skladujem na Drive
  • nájdi si kouča
  • aspoň 1 deň za týždeň offline
  • naučím sa lyžovať a zjazdím normálnu zjazdovku bez pluhovania
  • zabehnem si 3 polmaratóny
  • zabehnem prvý maratón
  • zdolám niektorý z tatranských kopcov nad 2 000 metrov
  • budem dbať o svoje zdravie a absolvujem zdravotné prehliadky – priznávam, že k lekárovi idem, len keď mi niečo je (teda, ak vylúčim prehliadky u zubára). No keď mali tento rok moje blízke kamarátky zdravotné problémy, ktoré mohli vyústiť do vážnej choroby, uvedomila som si, že treba myslieť aj na prevenciu. Mám čím ďalej väčšie problémy s trávením mliečnych výrobkov, ktorým sa vyhýbam a testy radšej odkladám. Je načase riešiť to. 

Ďalšie zhrnutia od ľudí, ktoré zvedavo čítam každý rok

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.