Uplynulé 2 roky života som strávila v Ázii a písala predovšetkým o šialenostiach, ktoré som zažívala každý deň. Odchodom z Bali som si však uvedomila, že by som sa rada venovala aj iným témam, pretože priority sa viac dotýkajú mojej práce. Na cestovateľskom blogu ťažko skombinujem témy práce na voľnej nohe, a preto som sa rozhodla využiť tento blog. Najlepšie je začať zhrnutím a novými cieľmi, tak sa rovno pustím do toho 🙂

Niekedy na začiatku roka som si do svojho Facebook introduction boxu vložila vetu:

„Maybe it won’t work out. But maybe seeing if it does will be the best adventure ever.“

Páčila sa mi tá myšlienka. V tom momente som ešte netušila, že ma bude sprevádzať počas celého roka. Či v práci, cestovaní alebo vzťahoch.

Cestovanie

Rok 2017 mi vo veľa veciach dokázal, prečo tak milujem svoju prácu a nezávislosť na lokalite. Navštívila som spolu 20 krajín – niektoré boli nové, v niektorých som už bola predtým a dokonca počas roka aj opakovane. Aj keď cestovanie a nové krajiny zbožňujem, toto tempo bolo príliš šialené a v niektorých momentoch som mala pocit, že už si nové miesta vôbec neužívam tak ako kedysi.

Plnou parou vpred

Hneď po novom roku som strávila víkend na mojom milovanom ostrove Nusa Penida. Poviem vám, Bali je síce skvelý domov, ale aj tropický raj sa môže premeniť na klietku, z ktorej treba čo najrýchlejšie vypadnúť. V januári som sa ešte stále spamätávala z krátkeho vyhorenia, kedy som nebola schopná tvoriť nič zmysluplné. Preto som si pri písaní zhrnutia roku 2016 povedala, že budem viac dbať na rovnováhu medzi prácou a relaxom a poctivo to dodržiavala.

Nusa Penida

V polovici mesiaca sme s kamarátkami precestovali ostrov Flores v Indonézii, odkiaľ som si zaletela do Východného Timoru. Aj keď často počúvam, že ovládam „zbytočné jazyky“, vďaka indonézštine som si mohla pokecať s ľuďmi na Florese, ktorí turistov nevideli ani na obrázku. Strávili sme noc s kmeňom Wae Rebo, videli gigantické varany na ostrove Komodo, šnorchlovali s mantami.

Wae Rebo kmeň na ostrove Flores

Pred Východným Timorom som mala rešpekt, pretože informácii o krajine na internete veľa nie je. Cestovať autobusom sama žena je možno trochu trúfalé, ale opäť sa mi potvrdilo, že ľudia sú oveľa milší na miestach ďaleko od masového turizmu. Ani minútu som nemala pocit nebezpečia, práve naopak. Cestovala som 3 hodiny na korbe nákladiaku s miestnymi, kozami, pneumatikami a drevom, kráčala 18 kilometrov v daždi dúfajúc, že pôjde niekto okolo autom a stopneme ho. Stopli sme na poslednom kilometri 😀

Východný Timor a prechod cez hranicu

Roadtrip a rozlúčka s Bali

V marci som letela naspäť do Európy, strávila čas s rodičmi, navštívila kamarátov v Bratislave a oslávila svadbu mojej kamarátky. Okrem toho som prvýkrát verejne prednášala, ale o tom neskôr.

V apríli sme vyštartovali z Prahy na 3-týždenný roadtrip do Portugalska so zastávkami vo Francúzsku, Španielsku a cestou naspäť vo Švajčiarsku. Keď na Veľkú noc na Slovensku snežilo, užívali sme si teplo na juhu Portugalska v Algarve.

Algarve v Portugalsku

Pred májovým odletom do Indonézie sme ešte stihli vidieť na vlastné oči hokejové fiasko v Kolíne.

Na byrokraciu spojenú s odovzdávaním víz som sa vôbec netešila. Neviem, či si Indonézania myslia, že klamstvo sa nedá odhaliť, ale skúsili to a nepochodili. Keď som sa dozvedela, že môj návrat vlastne nie je potrebný a letenku som si kúpila zbytočne, zmenila som plány a ostala 3 týždne v Thajsku, v hlavnom meste digitálnych nomádov Chiang Mai, kde som hlavne pracovala. Odtiaľ som si zaletela na 2 týždne na Bali, doriešila víza, predala veci a definitívne uzavrela túto kapitolu. V polovici júna som už sedela v lietadle sme Európa.

odchod z Bali
Bye bye Bali

Nomádske leto v Európe a takmer ukradnuté auto

Polovicu júna, júl a august sme strávili v Budapešti a Srbsku. Mali sme maličký, ale pekný byt blízko parku, takže som opäť začala behávať. Pred odchodom do Srbska sme si 5 hodín posedeli na policajnej stanici. V tom čase prebiehali majstrovstvá sveta v plávaní. Polícia nám kvôli tomu odtiahla auto a nevedela kam. Keď sme si začínali myslieť, že auto naozaj niekto ukradol, prišla na políciu uplakaná žena s podobným problémom, takže to nemohla byť náhoda. Nakoniec sa auto našlo zaparkované v ulici na opačnej strane parku a bez akejkoľvek pokuty sme mohli vyraziť smer Novi Sad.

Budapešť
Home office v Budapešti

V Srbsku nastal jemný kultúrny šok. Pri vjazde do mesta sme si mysleli, že prichádzame do krajiny tretieho sveta. To sa však veľmi rýchlo zmenilo. Centrum je veľmi pekné, živé a na 2 týždne úplne postačujúce. Len jediná vec. Niekto by mal Srbom vysvetliť, čo je to normálna porcia jedla, pretože ja som ju mala na obed aj večeru 🙂

Pri Dunaji je vybudovaná umelá pláž, kde sme sa chodili schladiť. V Srbsku sme boli práve v čase, kedy teploty cez deň stúpali k štyridsiatke a v noci neklesli pod 25. V jeden takýto horúci večer sa po niekoľkých pivách zrodila myšlienka cesty na Island. Niektorí ľudia plánujú dovolenku pol roka. My sme mali letenky do pol hodiny od prvého nápadu.

Narodeniny ako z inej planéty a zima v Južnej Amerike

Osláviť narodeniny na Islande bolo ako sen. Ešte nikdy som nebola v krajine tak nepredvídateľnej, premenlivej a divokej. Roadtrip vyšiel na jednotku. Prešli sme celý ostrov a milosrdné bolo aj počasie. Po prvýkrát, odkedy pracujem na voľnej nohe, som si dopriala reálnu dovolenku a nepracovala 7 dní.

seljalandfoss
Narodeninový deň na Islande – not bad 🙂

Po návrate z Islandu ma čakali ďalšie prednášky, dobiehala som pracovné povinnosti, vyskúšala si, aké je nomádovanie zo Slovenska a veľmi príjemne ma prekvapila komunita v coworkingu Impact Hub v Bratislave. Definitívne sme sa rozhodli stráviť zimu v Južnej Amerike.

Priznávam, že som sa trochu bála, najmä kvôli jazykovej bariére. Som však prekvapená, ako mi v porozumení pomáha to, že viem portugalsky a aj keď slová domixujem, vždy si porozumieme. Rozcvičku som absolvovala v Barcelone, kde sme si užívali teplo 10 dní pred odletom.

Barcelone

Zoznámenie s Južnou Amerikou sa odohralo v Buenos Aires. Mesto ma prekvapilo, nachodili sme tu za deň asi 25 kilometrov. Problém nastav v pondelok, kedy som už naozaj potrebovala riešiť pracovné veci a v Argentíne bol sviatok. Takmer žiadna kaviareň nebola otvorená a tie, ktoré sme so šťastím našli sa veľmi rýchlo zaplnili a internet viac nefungoval ako fungoval. S nervami v koncoch som to vzdala a dala prednosť filmom.

Buenos Aires

Jar v Buenos aires
Jar v Buenos Aires

Z Buenos Aires sme sa prepravili loďou do Uruguaja. Pozreli sme si mesto Colonia del Sacramento a večer už spokojne oddychovali v prenajatom byte v centre Montevidea. V Montevideu však nie je centrum, na aké sme zvyknutí z Európy. Ciudad Vieja alebo Staré mesto je administratívne centrum, v ktorom život končí, keď úradníci odídu z práce. O siedmej večer boli ulice plné divných kreácií, ktoré po nás zazerali.

Montevideo Uruguaj

Našťastie si Montevideo napravilo svoju reputáciu na druhý deň, postupne sme objavili veľa pekných miest a aktuálne sa už nevieme dočkať karnevalu, ktorý štartuje veľkou samba párty 26. januára. Podarilo sa nám užiť si víkend na vidieku vo Villa Serrana a oddychovať v rybárskej dedine Punta del Diablo pri brazílskych hraniciach.

Víkend na vidieku

Vypredané prednášky a prvé verejné vystúpenie

Od detstva som bola zvyknutá vystupovať na kadejakých rodičovských besiedkach a podobne. Nikdy mi nerobilo problém prezentovať v škole. Preto som súhlasila s prednáškou o Bali na Cestovateľskom kine v Bratislave. Vtedy som ešte netušila, že sa budem musieť postaviť pred 300 ľudí, a to rovno dvakrát po sebe.

Stále si viem predstaviť ten pocit, keď som stále s mikrofónom v ruke a čakala kedy zhasnú svetlo, aby som mohla začať. Našťastie, nervozita opadla veľmi rýchlo a prednášky si užili tak ľudia, ako aj ja. V septembri som ešte si skúsila, aké je to prednášať pred vypredaným kinom a na študentskom festivale.

Postaviť sa pred 300 ľudí mi dodalo viac sebadôvery a hodnotím ako skvelú skúsenosť, aj keď viem, že moje prezentačné schopnosti nie sú na ktovieakej úrovni. Už sa teším na ďalšie prednášky, ktoré mám naplánované na rok 2018 (už aj v ČR).

Cestovateľské kino v Trnave

Cestovateľské kino v Trnave

Práca

Keď porovnám svoju prácu na začiatku a konci roka, vidím neuveriteľný progres. Uvedomila som si, že doterajší prístup k práci musím okamžite zmeniť. Bali bolo jedno veľké dobrodružstvo, kde som si popri zbieraní zážitkov dokázala zarobiť. V Thajsku som si uvedomila, že sa musím spamätať, pretože s mojimi zárobkami si síce môžem spokojne nažívať v Ázii, ale inde už nastane problém. Stálo ma to niekoľko prebdených nocí, pár dní, kedy som sa uzavrela do seba a bojovala s úzkosťou, čo budem robiť ďalej. Podceňovala som sa a pýtala samej seba, či má vôbec zmysel to, čo robím.

Chiang Mai

Všetky občasné zákazky som stopla a rozhodla sa spolupracovať s menším počtom klientov, no dlhodobo. Začala som s jedným z nich, ktorému som sama navrhla niekoľko ďalších aktivít, ktoré by sme mohli urobiť, dali sme si rýchly telefonát a pustili sa do práce. To ma zamestnalo na celý zvyšok pobytu a nakoplo natoľko, že som sa opäť namotivovala. Teším sa, keď vidím reálne výsledky a citím sa užitočná.

Bez outsourcovania to už ďalej nejde

Pracovnou výzvou roka bolo outsourcovanie. Podnikatelia väčšinou outsourcujú úlohy, ktoré nevedia sami urobiť (programovanie) alebo také, ktoré robia neradi. V mojom prípade to bol tretí dôvod – termíny mi padali na hlavu a keby nezačnem outsourcovať, utrpela by kvalita mojej práce a moje meno.

Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že to skutočne nezvládam a je na čase si nájsť pomoc. Najväčší problém pre mňa bolo prekonanie myšlienky, že aj tak všetko najlepšie urobím sama. Tiež som si uvedomila, že keď chcem zarábať viac mám iba 2 možnosti – zvýšiť ceny alebo si nájsť pomoc.

A tak som si skúsila spoluprácu s niekoľkými dievčatami, ktoré mi pomáhali s rešeršami k článkom. Dostali presné zadanie, čo hľadať a kde informácie overovať. S podkladmi som ďalej pracovala sama a upravila ich do finálnej podoby pre klienta.

Skúsila som si aj spoluprácu s grafičkou, s ktorou sme pre klienta vytvorili infografiku o tom, ako vyťažiť z dovolenkových dní maximum a pre ďalšieho klienta tlačenú brožúru, ktorú som textovala.

Agentúra Jaspis brožúra

Objavila som čaro nových nástrojov

Landing pages sú špecifickým typom stránky, keď chcete upriamiť pozornosť na jeden konkrétny produkt, zbierať e-maily a podobne. Súhra dobrého textu, umiestnenia prvkov a zacielenia vie priniesť zaujímavé výsledky. Tento rok som ich pripravila niekoľko a skúsila som si prácu s Leadpages, Instapage a OptimizePress. Pracuje sa s nimi veľmi efektívne a stránky vyzerajú naozaj dobre (napísala som o nástrojoch podrobnú recenziu).

Pri plánovaní obsahu a písaní recenzií som začala používať SEMrush. Využívam ho hlavne pri kľúčových slovách, anchor textoch a spätných odkazoch, ktoré porovnávam s konkurenciou.

Čo prinesie rok 2018?

Zmestiť väčšinu svojich vecí do 40-litrového batoha, presúvať sa po svete kedy chcem a kam chcem, je skvelý pocit. Aktuálne však bojujem s pocitom, že ma to nikam neťahá. Asi by sa to dalo nazvať cestovateľským vyhorením, pretože už nepociťujem to nadšenie, s akým som sa vydávala na cesty rok alebo dva dozadu. Možno za to môže intenzívne cestovanie, ktoré sprevádzalo celý rok 2017. Preto jedným z mojich cieľov je vytvorenie si novej „základne“. Miesta, kam sa budem vracať, kde si vytvorím zázemie a budem cítiť, že niekam patrím. Kedysi to bolo u rodičov, potom Bratislava a naposledy Bali, no je čas na niečo nové. Verím, že sa ocitnem na mieste, kde mi bude dobre. 

Chcem pokračovať v práci pre menší počet klientov, kde vidím zlepšenia a reálne výsledky mojej práce. Minulý rok som písala čiastočne aj po anglicky, a preto môj ďalší cieľ je nájsť si zahraničného klienta a získať skúsenosti so zahraničným trhom.

V rámci outsourcingu chcem pravidelne spolupracovať aspoň s 2 ľuďmi. Je to záväzok pre mňa, aby som im zabezpečila dostatok práce.

Aby som dodržala svoj dlhodobý cieľ udržiavať rovnováhu medzi prácou a relaxom, chcem v roku 2018 zabehnúť aspoň 300 km. Beh bol pre mňa najlepší čistič hlavy počas práce v korporáte a ostal ním doteraz.

Naučím sa španielčinu na takej úrovni, že keď sa ma mäsiar v obchode opýta, či sa mi páči Montevideo, moja odpoveď nebude Muy bonito (veľmi pekné) a za tým 4-krát ehm a 2 vety portugalsky, ale zvládnem mať normálnu konverzáciu na bežné témy.

What a lovely run in Montevideo today 🏃🏽‍♀️🌎

A post shared by Michel Struharova (@michelstruharova) on

Aký mali bol rok 2017 ďalší šikovní freelanceri, podnikatelia a blogeri?

Čítanie reportov iných ľudí sa stalo na konci roka tradíciou. Aj keď sa nepoznáme osobne alebo sa nestretávame často, je zaujímavé pozrieť sa, ako sa im darilo a čo plánujú. Tu je niekoľko z nich:

 

4 thoughts to “Zhrnutie roka 2017: cestovateľská horúčka a tvrdé makanie

  • Diginomad

    Parádní report, díky 🙂 Co se cestování týká, ono méně a pomalu je většinou lepší. Člověk má tendenci všechno stihnout a vidět, ale ono to nejde. Ve Four hour workweek to pěkně popisuje Tim Ferriss, mám podobnou zkušenost. Island za týden se nedá, měsíc je málo 😀

    Outsourcing určitě ano, ale je potřeba hledat kvalitní lidi. Jinak je to spíš problém jak pomoc.

    Držím palce a ať se daří 🙂

    Odpovedať
    • Miška Struhárová

      Ďakujem za komentár 🙂 Veru, na Island aj mesiac nestačí, no bolo to skvelé aj za týždeň a hlavne sme si dali offline oddych a zresetovali hlavy. Pomalé cestovanie je určite lepšie, inak strašne trpí produktivita. Sem tam sa pritrafil víkend niekde a za celý rok sa toho nazbieralo 🙂
      Kvalitní ľudia sú základ, tak dúfam, že mi nejakí ďalší prídu do cesty.

      Ďakujem a nech sa darí aj tebe 🙂

      Odpovedať
  • Peto

    Ono s tým pojmom precestovanie mám tiež podobné skúsenosti a pocity. Za 2-3 roky som navštívil na niekoľko týždňov až mesiacov cca 30 krajín a už sa mi ani nechce ta veľmi cestovať – neviem či to je spôsobené nejakým nasýtením cestovania alebo nejakým iným faktorom, že napr. človek stárne a je už viac lenivý a pohodlný, alebo také niečo. Skôr by som si chcel nájsť nejaké dobré miesto kde by sa zakaždým po nejakom tripe dalo vracať a aby som sa tam cítil dobre a ,,ako doma,,.

    Prajem ti veľa úspechov v 2018 a nech sa podarí splniť vytýčené ciele.

    Odpovedať
    • Miška Struhárová

      Ahoj Peťo, chápem ťa a tiež by som chcela nájsť miesto, odkiaľ budem cestovať a vracať sa tam. Uvidíme, čo prinesie tento rok. Každopádne, držím palce a nech sa ti darí 🙂

      Odpovedať

Leave a comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *